Ako to bolo a je 

Môj príbeh sa začal tak, ako aj príbeh každého z Vás – proste som tu zrazu bol a začal skúmať, poznávať, učiť sa, zoznamovať sa, chcieť, nechcieť...putovať životom so všetkým, čo dáva a z istého pohľadu aj berie. Vybavujú sa mi pekné okamihy z detstva, keď sme nevnímali čas a vnímali pocit voľnosti a bezstarostnosti. Život plynul s radosťami a starosťami, potešeniami a sklamaniami, prišli lásky, veci, práca, vysoká škola, manželstvo, kariérny postup, ďalšie auto, ďalší byt.... Stále som však nemal pocit naplnenia. V stavoch sklamania som si začal uvedomovať, že sa celý život snažím niekomu vyhovieť, či "žiť ho tak, ako sa má", resp. "ako sa odo mňa očakáva".

Mal som z toho síce obavu, ale chcel som to zmeniť a aj moje vnútorné "pnutie" vo mne mi stále našepkávalo, aby som to skúsil. A tak som jedného dňa skúsil vykročiť do priestoru bez istoty. Pustil som sa predstáv a zaručených návodov a rád na život, či presvedčení v mysli, lebo práve pri nich som cítil, že idem sám proti sebe. Prestal som napríklad utekať pred situáciami z pocitu strachu a predstáv ako dopadnú. Každý takýto malý krok, bol pre mňa zázrakom a upevňoval vo mne pocit bezpečia, istoty a hlavne radosti. Z takého stavu som potom išiel krok za krokom ďalej. Zistil som, že ide o toho istého Vlada, ktorého netreba nijako opravovať, pretože som tu na svete taký, aký mám byť - so všetkými "dokonalosťami", a to na radosť a naplnenosť zo života úplne stačí. Len robiť to, čo ma baví, nehľadať zázraky vonku, možno v inej osobe alebo veci, či zážitku, ale vo svojom vnútri, pretože už mám všetko, čo k radosti zo života potrebujem. Chcelo to LEN úprimnosť, pravdivosť, vďačnosť, či trpezlivosť, no aj malé kroky ma v tom povzbudzovali. Byť samým sebou. Začalo sa mi bez námahy dariť v práci. Zrazu som viedol tím ľudí, pritom som to od seba nikdy neočakával, ale potajme ma to niekedy napadlo – a hups bolo to. Keď mi niekedy napadlo, že praxou získané vedomosti by som mohol odovzdať ako lektor ostatným kolegom, zrazu som stál pred auditóriom a odovzdával. Chcel som cestovať po svete a cestujem. V súkromnom živote sa mi bez námahy vyčistilo veľa vzťahov. Ľudia, ktorí o mňa nestáli, bez námahy odišli a každý, kto prichádza ma má určitý úsek sprevádzať po mojej ceste a ja zase jeho. Môžem byť bez porovnávania sa s ostatnými lepším ako som bol včera a takto byť prospešnejší pre seba aj okolie ešte oveľa viac? To boli pre mňa nové otázky a aj nové možnosti, ako vnímať život a prežívať radosť a kultivovať i skvalitňovať život sebe aj ostatným.

S týmto vnútorným nastavením som si uvedomil, že moje problémy vznikajú v mysli a život v skutočnosti prináša len situácie a že existuje len to "čo je", minulosť je iba spomienka a budúcnosť je iba predstava, väčšinou spojená zo strachom, čo bude. V tomto porozumení životu a sebe som zistil, ako sa kvalitatívne život zmenil mne a že to dokonca malo dopad aj na moje okolie a ľudia boli ku mne viac otvorenejší, úprimnejší a bolo im tak ľahšie a po spoločnom rozhovore sami zistili, že ten svet predsa nie je čierny alebo biely, ale môže byť aj farebný a že si predsa len vedia dať rady s tou či onou situáciou. S niekým nám spolu stačil jeden rozhovor, avšak niekto potreboval rozhovorov viac. Nevenoval som tomu pozornosť, no postupne som zisťoval, že tým, ako pristupujem k pohľadu na svet a ako život žijem, či vnímam, si k sebe priťahujem ľudí, ktorí prešľapovali na mieste a potrebovali len "nakopnúť", nasmerovať, sprevádzať, či povzbudiť alebo sa pozrieť na veci inak. Nejako som si ani neuvedomil, že týmto ľuďom robím akéhosi sprievodcu a navyše, že ma to baví a robím to rád a že sme sa spolu prelúskali ich situáciou a ich krokmi sa im život začal meniť pred očami, z čoho sme mali obaja radosť. Sami prišli na to, že majú v sebe potenciál a že život môže mať inú kvalitu – bol pokojnejší i radostnejší a nezávisel už len na vonkajších okolnostiach.

U mňa to život zariadil tak, že som si uvedomením vlastného potenciálu a pretavením ho do bežného života vedel pomôcť sám a aj v rámci dlhoročného vedenia ľudí, vykonávaní lektorskej činnosti, či v súkromnom živote som vôbec netušil, že vykonávam koučing. Proste som len opäť robil to, čo mám rád a čo ma baví a život sám priniesol ďalší zázrak, že som členom Akadémie transformatívneho koučingu.

Ak vás zaujalo aj toto môžete pokračovať do sekcie MOJA POZVÁNKA.